The Lost Room - Chapter 1

11. prosince 2009 v 16:35 | MileS |  The Lost Room
Tak banda, konečne prvá kapitola :D

Ja viem že som ju slúbila na Mikuláša, a moooc sa ospravedlnujem že to mešká :D ale ja som nemala čas (trápna výhovorka - mohla som to prednastaviť) :D som strašná!!!
ešte raz sa ospravedlnujem :D

dúfam že sa vám prvá kapitola bude páčiť a nechajte komenty ;)
(BTW: je to strašne krátke - gomen)

1. The Key (Klúč)





"Ayami!" kričal na mňa otec zo záhrady. "No?" zakričala som mu naspäť. "Pod sem a zober so sebou dve misky!" Prevrátila som oči, zodvihla som sa z gauča, zišla som dole schodmi do kuchyne kde som zobrala dve misky zo skrine a išla som za otcom na záhradu. "Dakujem, jednu misku si nehaj, tu máš rukavice a chod oberať čerešne." "ČO?" pozrela som nanho a hned som povedala: "Oci ja sa musím učiť, dobre vieš že zajtra máme písomku, nemôžem teraz oberať." "Stále sa len vyhováraš. Vôbec s ničím nám nepomáhaš! Si strašne lenivá!" "Ja by som ti aj pomohla lenže sa musím učiť! Ked dostanem štvorku tak potom na mna neblač že som sa mala učiť!" hodila som misky na zem a rozbehla som sa naspäť do domu. Bolo to nefér. Ako vždy.

"Ayami?" počula som ako mama povedala z kuchyne. Neodpovedala som a vybehla som hore schodmi a zavrela som sa v mojej izbe. Pustila som si hudbu, zobrala som si učebnicu a zvalila som sa na postel. Začala som si čítať jednotlivé učivá až kým som toho nemala plné zuby a vonku už bola tma. Sadla som si za počítač a prihlásila som sa na email. Poodpisovala som kamarátkam, ale nikto mi za polhodinu neodpísal tak som sa odhlásila a vypla som počítač.

Myslela som si že viac sa už nudiť nemôžem, nič ma nebavilo. Chvílku som si kreslila, písala, rozmýšlala a aj som si skoro pospala ked ma vyrušil zvuk prichádzajúci z kuchyne. Bola to mama, volala ma na večeru. Ani som sa nehla. Nebola som hladná. Ale ked mama zarevala, aby som okamžite prišla dole, inak mám domáce vezenie, tak už som musela. Dole mi povedala, že mám ísť na povalu jej pohladať nejaké staré listy od jej kamarátky, ktoré si písali ked mala 14. Nezaujímalo ma prečo to musím hladať, ale aby som sa vyhla prednáške o tom že vtedy neboli mobily a internet atd, tak som sa zdekovala a hladala tie listy.

Po nejakej pol hodine som našla starú truhlu, celú zaprášenú, ako je povalená v kúte povaly. prevrátila som ju a skontrolovala či je otvorená. Bola. Pomaly som ju otvorila. Navrchu ležali nejaké listiny. Opatrne som ich zobrala do ruky. Zdali sa tak krehké až som sa bála že sa mi rozpadnú. Na tých papieroch bol tak vyblednutý atrament že sa to nedalo čítať. Odložila som teda tie listiny na bok a pozrela som sa na dalšie veci. Menšia škatulka. Zobrala som ju do rúk, nebola ťažká. V jej vnútri niečo hrkotalo. Nemohla som ju otvoriť pretože bola zamknutá. Išiel by do nej nejaký maličký klúčik, ked v tom mi napadlo že otec má taký na klúčoch.

Zišla som do chodby k otcovej bunde. V nej som nahmatala otcove klúče ktoré som si v zápatí vložila do vrecka a utekala som naspať na povalu. Ten klúčik do tej škatulky nepasoval. A ja som aj vedela prečo. Dávala som ho tam naopak. (XD) Otvorila som tú malú škatulku a prekvapilo ma čo som v nej našla. Starý zhrdzavený klúč s príveskom od starého motela, číslo 10. Zdalo sa mi to ako riadna hovadina a chystala som sa mamy spýtať načo ten klúčik je. Napádali ma možnosti ako: v tom moteli sa asi moji rodičia zoznámili a aby nezabudli tak ukradli klúč (XD). Všimla som si v truhlici ešte list. Na obálke nič nebolo a v liste bolo písané, že klúč od motela otvorí všetky dvere. Blbosť, hned ma napadlo. Ako by mohol? Pokrútila som hlavou. Zobrala som klúč do ruky a odišla z povaly. Prišla som pred dvere svojej izby a skúsila som ju tým klúčom otvoriť. Zaujímavé že klúč sedel. Otvorila som dvere. Od prekvapenia som skoro odpadla.

Za dverami, za ktorými by mala byť moja izba, teraz bola nejaká stará izba. Cez velké okná išlo svetlo, ktoré osvetlovalo velkú postel. Všetko bolo neuveritelne čisté. Išla som dnu. Poobzerala som sa. Skrina, telka, postel, kupelna, kuchyna... Dalo by sa povedať že kompletne zariadený jedno izbový byt. Prešla som k oknu a pozrela som von. Obrovská tabula s názvom MOTEL zakrývala slnko.

Rýchlo som z tej izby vybehla. Vybrala som klúč a teraz som otvorila dvere a ocitla som sa v mojej izbe. Vydýchla som si. Potichu som si povedala že toto si pre seba len tak nechať nemôžem. Ale komu môžem povedať že som našla klúč ktorý otvára všetky dvere do nejakej divnej izby z motela? Nikto by mi neuveril... Zavrela som oči a snažila sa zabudnúť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Lilli Lilli | Web | 11. prosince 2009 v 17:45 | Reagovat

super poviedka  :-)

2 Niigata SaSkia ♥SBnko♥ Niigata SaSkia ♥SBnko♥ | Web | 11. prosince 2009 v 18:14 | Reagovat

pekneeeeeeeeeeee :D

3 West West | Web | 11. prosince 2009 v 18:21 | Reagovat

:-D mam sa skvele :D a inac uzasna poviedka :-)

4 Labanda Labanda | E-mail | Web | 11. prosince 2009 v 19:05 | Reagovat

pěkná povídka  ;-) ej já ještě na ten svůj ani nedošla, ale ted by měl být nařadě ;)

5 Leiko Leiko | Web | 12. prosince 2009 v 12:34 | Reagovat

Kks dobreee :D
Vedieť tak hezu písať :3 aj ja cem! :D

6 Sam Sam | E-mail | Web | 12. prosince 2009 v 16:38 | Reagovat

jé, super to je :D:D Pripomína mi to jeden horor :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama