ECHEA - An Unrdrinary Girl From Moon - Chapter 1 - An Adoption

16. října 2009 v 21:30 | MileS |  ECHEA - AUGFM - by Ayami
Konečne je piatok, a na oslavu piatku sem pridám poviedku :D

1.kapitola Echea - dufam že sa vám bude páčiť. A mimochodom, ak tam nebude aspon 10 komentárov tak dalej nepíšem. Dakujem za pochopenie :D




Echea - An Unordinary Girl From Moon (Neobyčajné diavča z mesiaca) - An Adoption (Adopcia)

Dodnes, keď zavriem oči, vidím ju v duchu pred sebou, rovnakú ako vo chvíli, keď som ju uvidela prvýkrát: drobnú, krehkú s neprorodzene bledou kožou a šikmými čokoládovými očami. Vlasy mala biele ako mesiac za bezmračného večera. Vtedy, v ten ďeň, sa zdalo, že tie oči tvoria jedinú farebnú škrvnu na jej vyčerpanej tvári. Bolo jej sedem, ale vypadala na tri.
A jej chovanie sa nepodobalo ničomu, s čím sme so dovtedy stretli.
Ani potom.

* * * * * * * * * * * * * * * *

Mali sme tri deti a žilo sa nám dobre. Neboli sme nijako impulzívni, ale skutočne sme cítili, že máme čo dať. Mali sme veľký dom a dosť peňazí; mohli by sme pomôcť nejkému dieťaťu.
Naozaj sa to zdalo ku prospechu veci.
Začalo to tými letákmi. Prvýkrát sme ich uvideli v nezastrešenej kaviarni neďaleko nášho domu. Práve sme obedovali, keď sme zahliadli vznášajúce sa farebné bodky, mihla sa detská tvár. Obidvaja s manželom sme si dotykom otvorili obrazový displej:
Prázdna mesačná krajina, nad obzorom Zem ako obrovská modrobiela lopta, neustále prítomná, nedotknutá, zdravá, akosi previnilá. Samotný Mesiac vypadal pusto ako vždy, pokým ste poriadne nezaostrili. Potom sa objavili jazvy rozbitých kupôl, otvorených ku hviezdam. V rohu prvého letáku, ktorý som otvorila, boli na samom kraji zobrazenia vidieť krvavé škvrny, roztrúsené všade po kráteroch a kameňoch. Narobily do prachu dieri o veľkosti paste. Nikto mi nemusel vysvetlovať, čo to je. Výsledky použitia samopalov s vysokou kadenciou v podmiankach nízkej gravitácie sme mali možnosť vidieť, kedykoľvek sme si nahrávali správy.
Série letákov začínala celkovým pohľadom na mesiac a končila tvárami uprchlíkov: bledými, ztrhanými, porazenými. Osobná doprava raketoplánmi bola značne obmedzená. Najprv prileteli tí, ktorý mohli zaplatiť, ale v dobe, keď sa k nám dostali letáky, sa už podmienky pre poskytnutie azylu zmenili. Zem prijímala jedine tých, ktorý tu mali žijúcich príbuzných. Žijúcich príbuzných, ktorí boli ochotní príbuzentstvo priznať - a mohli ho prekázať úradným potvrdením.
Na tieto pravidlá sa však nepozeralo v prípade detí - sirôt alebo neplnoletých vojnových uprchlíkov. Tí sa mohli vrátiť na Zem, pokiaľ to ich zdravotný stav dovoloval, pokiaľ súhlasili s tým, že budú adoptovaní, a boli ochotní zriecť sa všetkých nárokov na mesačnú pôdu.
Museli sa zrieknuť hviezd, aby mohli mať domov.

* * * * * * * * * * * * * * * *

Vyzdvihli sme si ju u Siouxských vodopádov, kde sa nachádzala stanica raketoplánov a iternačné stredisko, najbližšie k našemu bydlisku. Zastávka rakeoplánv bola na opustenom mieste. Pôvodne slúžila ako stanovište pre nakladanie politických vazňov a vesmírnch vojenských oddielov. Vybudovali ju vo zvlnenej prérii; rozľahlý komplex, ktorého laserové ploty sa mihotavo trblietali na slnku. U každého vchodu stála stráž, ďalší sa vznášali na nami. Muži s laserovými zbraňami nás zaviedli do hlavného areálu, do budovy, ktorá bola postavená takmer pred sto rokmi z betónu a ocele, účelnej, studenej a starej. Jej haly boli cíiť zatuchlinou. Beton vštko pokrýval jemným šedivým prachom.
Echea priletela predchádzajúcim raketoplánom. Musela prejsť detoxikáciou a karanténou, podrobiť sa zdravotnej prehliadke a psychyatrickému posúdeniu. Nevedeli sme, či nám ju vôbec predajú, kým nezavolali naše meno.
Stretli sme sa s ňou v betónovej miestnosti bez okien, chránenej pred slnkom, chránenej pred svetom. V celom areáli nebol žiadny nábytok.
Otvorili sa dvere a v nich sa objavilo dieťa.
Drobné, biele, krehké. Oči obrovské ako sám mesiac, tmavšie než najčiernejšia noc. Stála uprostred miestnosti rozkročená, so založenými rukami, akoby sa už teraz na nás hnevala.
Počítačový hlas sa rozoznel všade okolo nás, prenikal do nás a medzi nás:
Toto je Echea. prosím vezmite ju a pokračujte dverami po lavej strane. Čaká na vás raketoplán, ktorý vás dopraví na predom určené miesto.
Nepohla sa, keď ten hlas počula, aj ke´d mňa vylakal. Môj manžel už vykročil k nej. Čupol si, ona sa nanho osopila.
"Nepotrebujem vás," povedala.
"My ťa tiež nepotrebujeme,"oplatil."ale aj tgak ťa chceme."
Prísne držanie jej brady sa trochu uvoľnilo, ale len nepatrne.
"Hovoríte aj za ňu?" opýtala sa a ukázala na mňa.
"Nie," povedala som. Vedela som o čo jej ide. Požadovala hneď na mieste uistenie, že nevstupuje do vojnovej zóny, síce súkromnej, ale rovnako ničivej ako tá, ktorú práve opustila. "Hovorím sama za seba. Prajem si, aby si išla s nami domov, Echea."
Neústupne na nás upierala zrak, nezmenila svoj sebavedomý postoj. "Prečo ma chcete?" spýtala sa. "Ani ma nepoznáte!"
"Veď my ťa spoznáme," povedal môj manžel.
"A potom ma pošlete naspať," prehlásila trpkým tónom. Rozoznala som v ňom strach.
"Nepôjdeš naspať, to ti slubujem."povedala som.
Toti sa slubovalo ľahko. Žiadne z detí sa na Mesiac nevracalo, ani tie, u ktorých sa adopcia nezdarila.
Nad nami sa ozval zvonček. Na to nás upozorňovali, vedeli sme, že už usíme ísť.
"Musíme odtiaľto preč," pobádal nás manžel."Vezmi si svoje veci."
Najprv sa zatvárila zdesene a zarazene, ale okamžite to skryla. Ani som si nebola istá, či som to naozaj videla. Potom zúžila tie čokoládové oči. "Som z Mesiaca," hovorila so sarkazmom, aký by bol našim vlastným dcérak czudzí. "My žiadne veci namáme."
O mesačných vojnách sa toho na Zemi veľmi nevedelo. Sieťové zpravodajstvo bolo nevyhnuteľne povrchné, a na dlhú lekciu dejin Mesiaca som nemala trpezlivosť.
Stručne zhrnuté : situácia na Mesiaci bola taká: Mesiac vladol len velmi obmedzenými ekonomickými zdrojmi. Niektoré kolónie boli po rokoch existencie sebestačné, ostatné nikdy. Neobyčajne cennénáklady, dopravované zo Zeme, mali svoje pevné miesto určenia, ale často tam nedorazili. Kôli získaniu vzácneho tovaru sa ludia dopúšťali pirátstva, krádeží a vrážd. Niekedy prepukly miestne šarvátky, občas sa boje vystupňovali. Dochádzalo k poškodeniu kupôl, a najhorším dôsledkom bojov bolo úpplné zničenie dvoch kolónií.
V tej dobe som situácii na Mesiaci vôbec nerozumela. Prijala som za svoj cynický názor jedného z mojich profesorov: kolónie vždy bojujú o nezávislosť, akonáhle sa oddelí od materskej zeme.
Dokonca som to tu a tam zopakovala na nejakom večierku.
Nechápala som, že ide o hrubé zjednodušenie najzložitejšieho problému nášho vesmíru.
Okrem toho mi nedochádzalo, akú daň si také prípady vyberajú na ludoch.
To jest, kým som nemala doma Echeu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama